Doga, bábätko a škôlkar cestujú po Slovensku. Časť prvá.
- zumbucca
- Jun 22
- Čítanie: 4
Sú dni, kedy je vrcholným výkonom presunúť sa s deťmi na detské ihrisko vzdialené 50m. A potom sú dni, kedy chceš z toho sveta vidieť trochu viac a urobíš takú šialenosť, že sa zbalíš, zbalíš deti, psa, rodinu a tristodvadsať prepotrebností a vyrazíš. Ak chceš vedieť, ako sa to (ne)dá s malými deťmi a psom, čítaj. A možno sa zabavíš rovnako ako ja, keď som to zažívala a druhýkrát, keď som to písala. A tretíkrát, keď som to po sebe čítala, že "hej, aké dobré storky, to kto napísal?" :D
D-3 (rozumej Dé mínus tri - čiže tri dni pred odjazdom)
Po dlhej koronadobe, núdzovom stave a zákaze dovoleniek, jednom tehotenstve a šestonedelí, konečne prišiel rad aj na nás. Keďže dieťa č. 2 v ôsmich mesiacoch ešte nemalo to šťastie obdržať nejaký cestovný doklad, zároveň pes č.1 kategoricky odmieta lietať, logickou voľbou bolo Slovensko. Náš ambiciózny plán vyzeral pri detailnejšom pohľade asi takto. Dva týždne, všetky kraje a cez 40 okresov...
D-2 (Dé mínus dva)
Keďže od poslednej dovolenky sa počet psov nezmenil, zároveň sa počet detí zvýšil o 100%, čakala nás neľahká úloha. Ad 1, zbaliť a narvať do auta....Ad 2, zohnať nejaké ubytovanie na plánovanej trase, ideálne za sebou. Ad 3, vymyslieť, čo tam budeme robiť.
Bod 1 sme vyriešili relatívne elegantne...manžel dostal na výber...buď pôjde na streche truhlou, alebo na motorke, nech mám priestor pre kočík. Ale keďže truhla je len do 75kg, radšej strategicky zvolil motorku. Rozumný to muž, vznikol mi tak priestor pre pár nosiacich pomôcok do rezervy a štedrejší priestor na laby pre psiska.
Bod 2 bol ľahší...akonáhle do filtra zadáme "domáce zviera povolené", vyhodí nám max dve ubytká, takže rozhodovanie nie je zdĺhavé. V niektorých okresoch dokonca nemáme žiadne, tak ideme štýlom "prídeme a uvidíme". Zvažujeme ako zálohu hodiť do truhly aj stan a pár spacákov, lebo jeden nikdy nevie.
Bod 3 je úplne najľahší - prídeme a opýtame sa miestnych, čo tam majú pekné....viete ako, v krčme, pred kostolom, na ulici...tam vždy všetko vedia...
D-1 (Dé mínus jeden)
Neplánované udalosti spôsobujú, že na balenie využívam krpcove presne dva 15 minútové spánky, počas ktorých musím stihnúť rannú hygienu, upratať po jedle, nachystať ďalšie jedlo a skúsiť prestať smrdieť ako grcka. Veď čo, môžem byť dva týždne aj v jednom tričku....keď trafím v skrini merino...sľubujú, že nesmrdí... A pokúšam sa nájsť ubytovanie s práčkou. Booking sa mi dosť okato vysmieva...
Na stole rastie zoznam, čo NESMIEME zabudnúť, pretože čo nenapíšem (a nevyškrtnem), to s nami veľmi pravdepodobne neodíde... (matky vedia) :D
D0 - alebo deň Dé
Ideme si ku starkej po dieťa č.1, a absolvujeme tak prvý úsek cesty. Cestu delíme podľa toho, koľko dieťa č.2 vydrží v aute spať, A teda max dve hodiny doobeda a dvakrát cca po 30-60 minút poobede. Zloženie posádky- manžel na motorke, a ja ako safety car s deťmi, psom v kufri a batožinou na dva týždne. Ten Superb mi začína čím ďalej, tým viac imponovať....
D1 (deň prvý)
Počasie nám praje (rozumej horúco je ako v riti a ja som vďačná, že sme sa vybrali najprv na sever...), tak úspešne vyrážame prvý dvojhodinový úsek. Plán je - ak drobec začne revať pred Ružomberkom, kempujeme na Krajinke. Ak nie, ťaháme aspoň po Dechtáre. Drobec dospáva poloprebdetú noc, takže luxusne prvýkrát oko otvorí, keď ho na Dechtároch nakladám do nosiča.
Miško má zážitok z Liptovskej Mary a reve, lebo všetky blízke prístupy k vode sú súkromné pozemky a nedá sa ísť kúpať. Sľubujeme kúpalisko, googlime východné akvaparky, kupujeme kofolu (sebe) a Zumu z Labkovej patroly (jemu) v najbližšom stánku a vyrážame ďalej.
Po návšteve a občerstvení /prebalení u známych v Poprade, kde oceňujem môj nápad baliť veci tematicky a mat jeden ruksak s najnutnejšími vecami na celý deň pre všetkých, dorážame večer na prvé stanovište. Kežmarok.
Majiteľ penziónu, kde sme mali byť ubytovaní, sa nám však nehlási. Situácia začínala byť dosť nepríjemá, po niekoľkých telefonátoch sa dozvedáme, že to bol starý pán a náhle umrel a rodina mala skutočne iné starosti ako postarať sa o zúfalcov s deťmi, ktorí nevedia, kde by hlavu sklonili. Zhodou okolností v ten istý deň niekto nahodil nový byt na Airbnb, ktorý tam včera ešte nebol. Priamo pri Kežmarskom hrade. Plne zariadený trojizbový byt so všetkým, čo treba, nám dosť uľahčuje život...A keď deti zaspia, pozeráme počasie a volíme na zajtra Bachledovu dolinu.
D2 (deň druhý)
Zavádzam pravidlo - kto prvý vstane-robí raňajky. Neprešlo mi to...lebo najmenší si ešte nedočiahne otvoriť chladničku. Takže matka beží do obchodu, otec zabáva deti a snaží sa im zabrániť vliezť psovi do pelechu, lebo ten má potrebu spánku zjavne vyššiu ako ostatný mančaft. A keď sú všetci nakŕmení, vykakaní a (relatívne) čistí, môžme pred obedom vyraziť.
Prví turisti už schádzajú dole zo štítov, keď dorazíme na parkovisko do Bachledky. Pýtame sa na smer ku vyhliadkovej veži. Ujo mávne rukou, že "asi dva kilometre tadiaľto do kopca", našťastie Miško zbadá lanovku. A tentoraz nemusí ani revať a ochotne súhlasíme...hoci pri pokladni sa nám panenky prevrátili minimálne 2x.
Logistika pri nakladaní nadšeného škôlkara, roztraseného psa a kočíka do pohybujúcej sa kabíny lanovky, dvomi dospelákmi so 4 rukami...bola nakoniec ľahšia, ako sa zdalo, každopádne, my sme mali adrenalínu habadej, ešte sme ani na vyhliadke neboli
Parkujeme psa do priľahlých kotercov, a stúpame chodníkom korunami stromov.
Chodník sa mierne chveje, čo prisudzujeme tomu ublíženému štekotu, čo sa ozýva až po Lomničák...a ukradomky sa rozhliadame po kopcoch, či niekde nedrisne posledná tohtoročná lavína.
Zrazu smrad (ktorý určite nejde z tých kotercov)...Zisťujeme, že plienky zostali v aute pod lanovkou a posraté dieťa reve o ratu...
Zľutuje sa okoloidúca mamina a požičia nám plienku. Prebaľujem na 6.poschodí rozhľadne, lebo už sa to fakt nedá počúvať...A tak turisti vidia viac ako mali zaplatené a matky sa len chápavo usmievajú...
Ak máte dieťatko podobne ako my na tomto výlete vo veľkosti od 62/68, určite na výletoch oceníte jednu (alebo aj viac) Zumbuccu Original. Na fotkách mám jedného pracanta starého vyše 8 rokov, z krásnej levej šatky od Baie.
Väčšie deti, ktoré si ešte na obed potrebujú pospinkať, alebo ich nožičky tie kopce ešte nezvládnu vyšlapať sami, si môžte pohodlne odniesť v Zumbucca XXL alebo 3XL alebo najväčšie, ktoré majú viac ako 20 kg pokojne v 4XL.
Comments